Continental Divide Trail

Článok Ivky Smolkovej, ktorej cesta bola podporená z Expedičného fondu.

Continental Divide Trail (CDT) je 3000+ míľ dlhá diaľková turistická trasa, ktorá vedie od mexicko-americkej po kanadsko-americkú hranicu. Vedie cez amerických 5 štátov: Nové Mexiko, Colorado, Wyoming, Idaho, Montana a snaží sa ukázať prírodu nachádzajúcu sa v tesnej blízkosti Continental Divide, rozvodia vodných tokov vlievajúcich sa do Tichého a Atlantického oceánu.

Celá trasa je ako chobotnica. Má dva konce a dva začiatky a množstvo variant, ktoré lákajú svojimi krásami. Každý, kto prejde CDT, má tak na svojom konte jedinečný výkon. Táto voľnosť je oslobodzujúca, no na druhej strane vyžaduje neustále rozhodovanie sa „kam ďalej“, čo chcem vidieť a čo zažiť. Je to zapríčinené neustálym dobudovávaním trasy, ktorá nie je úplne celá dokončená. Sporadicky sa objavujú aj asfaltové pasáže a veľakrát sa ocitnete na prašnej ceste. Niektoré z variant vedú po starom chodníku CDT, niektoré obchádzajú asfaltové cesty a niektoré zľahčujú či sťažujú celý trail.

Celý pochod sa dá absolvovať v oboch smeroch: z juhu na sever alebo zo severu na juh. Ja som začínala práve na jednom z južných terminusov – Crazy Cook monument. V tomto smere vás prevediem celým chodníkom.

V Novom Mexiku sa stretnete s púšťou, riekami aj krásnymi horami. Púšť Chihuahua dá zabrať svojou neprítomnosťou stromov a neprítomnosťou tečúcej vody. Na tretí deň som si hovorila čo tam preboha robím, sem sa nechodí na jednodňovku, či na výlet na aute, lebo chceme vidieť niečo zaujímavé. Sem sa chodíme smažiť v rámci začiatku či konca celého trailu.

Variant rieky Gila (čítaj Hila) je zaujímavou obmenou kopčekov a suchých kriakov. Je dokonale vodná a, bohužiaľ, až kým som nedošla k rieke, tak som nechápala význam tejto varianty v plnej miere. Čakalo ma neustále brodenie rieky zhruba každé tri kilometre. Skalné steny však stáli za to, vrátane odbočky na historické miesto, obydlia pôvodných obyvateľov – Gila Cliff Dwellings, zároveň to bol výborný tréning zvládanie chôdze v mokrých teniskách niekoľko dní za sebou.

Krásnou časťou je kaňon okolo rieky Chama (Chama River Canyon) a priliehajúce kaňony vrátanie stien pri Ghost Ranch, ktoré sú prehliadkou geologickej histórie Zeme.

Sever Nového Mexika sa svojím charakterom podobá na Colorado, do ktorého chodník pokračuje. Stúpnete do výšky nad 3000 m.n.m a kopce už majú vysokohorskejší ráz. Čakajú na vás široké horské lúky, ihličnaté lesy a množstvo potokov. Keď som sa tu ocitla v druhej polke júla, ešte sa tu stále topil sneh, čo vôbec neprispievalo k suchosti mojich nôh.

Colorado je známe svojimi „14-tisícovkami“, horami vysokými 14 000 stôp, čiže 4 267 metrov. Coloradčania sú veľmi aktívni a zdatní ľudia. Cez tento štát vedie Colorado trail, ktorý je veľmi obľúbených chodníkom a ľahko zatieni aj oveľa dlhšiu CDT. Dôvodom môže byť aj fakt, že tieto dve trasy sa pretínajú zhruba v dvoch tretinách dĺžky Colorado trail.

Na Colorado som sa tešila, ale zároveň som mala aj veľký rešpekt. Drvivú väčšinu času strávite vo vysokých nadmorských výškach, čo bolo cítiť hneď na začiatku. Na juhu vstupujete do San Juan Mountains, ktoré majú byť jednou z najkrajších častí celej trasy. Zhodou náhod bol rok 2023 rekordným v zmysle množstva vody uloženej v snehu. Veľa sme zo zelených krás nevideli. Môj parťák Kitty Hawk by to nazval bielym peklom.

Kvôli množstvu snehu, nedostatku skúseností a pomalému postupu, sme zvolili ďalšiu z variant cez mestečko Creede, aby sme sa vyhli bohatej snehovej nádielke, ktorá bola na oficiálnej červenej.

Po San Juans sú ďalším zaujímavým zoskupením hôr Collegiates alebo aj Sawatch Range. Je to územie bohaté na spomínané 14-tisícovky aj horúce pramene. Znova kvôli snehu pokračujeme východnou stranou pohoria, keďže tá západná aj s CDT chodníkom je stále na mnohých miestach pod snehom.

Zhruba v dvoch tretinách Colorada sa nachádza Front Range s najvyšším bodom nielen celej CDT ale aj samotnej Continental Divide. Je ním Grays peak s výškou 4 351 m.n.m., ku ktorému vedie celkom náročný terén. Táto oblasť je charakteristická aj neprítomnosťou „vychodeného“ chodníka a je značená len mužíkmi. Okrem losov tu môžete stretnúť aj kamzíkov belákov (mountain goat).

Ďalšou známou časťou je Rocky Mountain National Park, ktorý pred pár rokmi postihol rozsiahly požiar a veľa častí ja uzavretých pre verejnosť. Na vstup do niektorých z nich potrebné povolenie.

Sever Colorada klesá do nižších výšok, ktoré signalizujú postupný prechod do Wyomingu.

Wyoming je najrôznorodejším štátom na CDT. Na juhu zostúpite do Great Divide Basin, čo je vo svojej podstate púšť bez vodného odtoku. Všetka voda, ktorá sem spadne, tu aj zostáva. Okrem nedostatku vody, ktorý je bežný pre púšte, je tu aj takmer absolútna neprítomnosť stromov. Aj keď tu nie sú vysoké hory, toto územie stále predstavuje isté nebezpečenstvo. Počas monzúnu, ktorý sa objavuje v celej dĺžke trasy počas letných mesiacov, sú bežné rýchle mohutné búrky sprevádzané výdatným množstvom bleskov. Otvorený priestor neposkytuje veľa možností úkrytu, čo je rizikové hlavne v zimných mesiacoch počas rýchlych ochladení. Čerešničkou sú stáda mustangov, ktoré sa tu preháňajú.

Z púšte vystúpite do Wind River Range. Toto pohorie je posiate jazerami. Akoby ani nebolo možné, aby sa dve tak diametrálne odlišné územia nachádzali pri sebe. Zvolila som tu jednu z variant, o ktorej sa hovorí, že je najkrajšou časťou celej CDT. Cirque of the Towers sa o tento titul rozhodne môže uchádzať. Vysoké ostré štíty bizarných tvarov doplnené jazerami na každom kroku. Prvýkrát som mala pocit, že sa chcem vrátiť a preskúmať to tu.

V závere Wyomingu čaká Yellowstone. Miesto s najväčším množstvom gejzírov na svete, s pariacimi sa planinami a vôbec s rôznymi geotermálnymi úkazmi. Nachádza sa tu aj jediný „predpovedateľný“ gejzír na svete – Old Faithful. Na moje sklamanie chodník prechádza iba malou časťou parku.

Vstup do Idaho sprevádzali nekonečné ihličnaté lesy. Po skratke sme vstúpili do Centennial Mountains, ktoré boli zblízka krásne, ale kvôli zbytkom hurikánu Hilary, som strávila pár dní v daždi a vetre. Chodník vo svojej podstate takmer verne kopíruje hranicu Idaho a Montany. Táto časť nie je až taká dych berúca, ale isté pasáže majú svoje čaro. Je dosť fyzicky aj mentálne náročná, pretože verne kopíruje hrebeň = hranicu medzi Idaho a Montanou, so všetkými vrcholmi bez pomoci serpentín.

Po opustení štátnej hranice sa finálne ponoríme do Montany, poslednej časti pochodu. Montana má krásne a zaujímavé hory. Prvý celok bola Anaconda Pintler Wilderness. Síce nie veľmi mohutná rozlohou, ale nešetrila na strmých výšlapoch.

Druhá časť bol trojcelok Scapegoat Wilderness, Bob Marshal Wilderness a Great Bear Wilderness, ktoré spolu tesne susedia.

Záver je korunovaný Glacier National Park, rovnako krásny ako Wind River Range. Je to najužšie miesto Skalistých hôr, tvarované mnohými ľadovcami. Úchvatné výhľady na každom kroku vrátane divej zveri v podobe losov, oviec hruborohých či medveďov grizly čakajú na každom kroku.

Na záver dodám niekoľko faktických údajov. Celá eskapáda mi trvala 145 dní, z toho 13 dní som neprešla ani jeden chodníkový kilometer. Celková dĺžka sa zastavila na čísle 4064 kilometrov. Váha batoha bola do 13 kíl pri odchode z mesta s jedlom na 5-6 dní. Celkovo som využila 6 párov topánok, ale zničila som len tri páry. Celé ma to stálo zhruba 7000 eur.

A načo to všetko? Rada kráčam. Je to pre mňa terapia, kedy sa môžem spoznať v bezpečnom prostredí, kde nie sú žiadne očakávania. Každý je tam sám za seba a má zodpovednosť len sám za seba. Spoznávate sa s ľuďmi, ich príbehmi, ktoré dajú vášmu životu iný rozmer, väčší. A hlavne zistíte, čo všetko dokážete, kde máte svoje hranice a hlavne, kde nie sú, len ste si mysleli, že tam sú. Takýto pochod má schopnosť vhodiť vás do situácií, ktoré potrebujete pre svoj osobný rast. Ukáže vám vaše slabé miesta nie s cieľom vás zničiť, ale posunúť ďalej. Je to o rozpoznaní príležitostí a vašom rozhodnutí ich prijať. Kráčajte ďalej nech je to kdekoľvek😉.

Viac o Ivkinej ceste sa dozvieš v jej online prezentácií.